Aktuality

Môžete nám pomôcť poukázaním 2% z daní!!!

Oz. Bábky v nemocnici je prijímateľom osobitného podielu zaplatenej dane.

Čo sa práve deje

Najprv sme boli na oddelení starších detí. Dobre sme si pokecali v izbe s troma holkami a zahrali sme si s nimi Africkú nemocnicu. Potom sme vliezli na izbu dievčatku po mandliach co ležalo s maminkou v takej mini izbičke. Veľmi jej do reči nebolo, niet sa čo čudovať čerstvo bez mandlí, no žabiaci vyliezli z kufru a snažili sa jej vylepšiť náladu.Na oddelení menších detí sme stretli krásne okaté dievčatko so zápalom pľúc. Napriek tomu mala zápal aj pre bábkové divadlo. A tak sme hrali o dušu psíka a mačičku. Aj sme jej dali omaľovánku, a na to sme ju museli preniesť z postieľky na stoličku lebo chcela vyfarbovať. Povedala, " viete ja mám rada vyfarbovačky a najradšej tie nové ako je teraz táto." Na Jiske bolo jedno jednoročné dievčatko s maminkou. Nemali sme biele plášte takže sa na počudovanie maminky nebálo. Poukazovali sme jej hrkálky a chrastítka a maminka nám vyrozprávala príbeh ich hospitalizácie. Uf maminka si prežila strach o svoje dieťatko a bola rada, že sa dcérke už výrazne polepšilo a maminke sa strach zmenšil, no ešte čakala na výsledky.
Pani učiteľka nás vyprevadila a mávala nám, že sa teší aj nabudúce! Aj mi!
A viete čo je sranda? Že pár dní po hraní v tejto nemocnici to jest presne v tretí deň večer o siedmej, som dievča čo bolo na prvej izbe ( stými troma) stretla vo fitku! Paráda.

Lucia a Janka S.

Bábky v nemocnici ušli z nemocnice!
Že kedy? No presne 21.októbra 2011.
Že kam? Na Deň jabĺk v rámci kampane Ligy proti rakovine. Kampaň s názvom Neodfajčite im detstvo sa bábkam zdala dosť dôležitá na to, aby nelenili a svojou účasťou podporili túto myšlienku. Čo podporili, naši milí Žabiaci sa do nej aktívne zapojili príbehom o zneškodňovaní dymiaceho parostroju (tak totiž nazvali vyhodenú cigaretu) a nelenili ani Ponožkové maňušky, ktoré deťom predviedli čo sa raz stalo ponožke Mici. Chúďa malá, chcela byť až tak IN, že neváhala a fajčila a fajčila až spadla do diery, kde sa skoro pridusila. Ešte že mala kamošov, ktorí ju z tej zadymenej šlamastiky vytiahli!!!

Najprv sme išli na psychiatriu, kde sa už personál aj deti tešili na kolegu Maťa. Mali sme taký freestyle. Bubnovali sme na buben rôzne rytmi a v pauze sme dávali úryvky z filmov. Nakoniec to skončilo tak, že chalani kričali teraz zahraj Douglesa a Maťo hral Douglesa, teraz zahraj Terminátora a Maťo bol zrazu terminátor, teraz sa staň Zofre de Pejrakom a Maťo začal krívať a vyznávať mi lásku. To ja som už ležala coby Angelika na taburetke a šepkala som : Zofre... ....no a zakončili sme to tým, že som Maťa vyzývala k odchodu no poď lebo si nas tu nechajú, myslím že všetci sa pobavili. Potom sme odpochodovali na neurológiu. Stretli sme vel´mi príjemného mladého chalana, ktorý je hokejista, robí box a kitbox a že mladí sa len flákajú. Blbosť! Veď on tak makal, že išiel na jeden tréning s otrasom mozgu a tréningov rovno do nemocnice. Ale jeho silná vola a fyzická kondícia spôsobili malý zázrak, že sa dostal z krvácania do mozgu. Hovoril nám ako až v nemocnici zistil, že nechce, aby jeho život bol len tréning. Naozaj milý a múdry chalan.
Na chirurgii chalanov bolo velmi plno, tak sme chodili z izby na izbu, bubnovali sme, spievali a trochu sa aj rozprávali.
Nie vždy dostanú bábky priestor ale podstatné je dávať to, čo si pýtajú, čo cítime, že je práve v tej chvíli.
Intuícia, empatia a čaro okamihu.
Lucia a Maťo

{phocagallery view=category|categoryid=7|limitstart=1|limitcount=1|detail=3|displayname=0|displaydetail=0|displaydownload=0|displaybuttons=0|displaydescription=0|displayimgrating=0|imageordering=3}Prichádzame, veľa detí spinká. Otvárame dvere a sme milo prekvapené že dvaja 5 ročný chlapci sú hore. Aj mamičky sú hore môžeme hrať. A naozaj hráme, chlapci sú do toho úplne zakusnutí, spievajú, zhovárajú sa s bábkami dokonca sa s nimi aj hádajú. Keď z kufra vyskočia žabiaci, sú úplné hotoví aj maminky a mi si to užívame. Celkom nadlho sme sa v tej izbe zabudli, uf posledné pozdravy, zamávanie a ideme ďalej. Dve babi, stredná škola jedna hiphoperka-smejú sa chcú zahrať divadlo. Zase vyskakujú žabiaci a babi sa smejú, majú záchvat!

Čítať ďalej: Nemocnica Antolská, Bratislava 4.10.2011

Vonku pršalo a v nemocnici bolo teplučko. Dorazili sme na detské oddelenie a začali obchádzať izbičky. Spievali sme a tento raz ošetrovali 3 malé prasiatka. Pepa mal angínu a aj blchy. Tie ochotne rozdával všetkým deťom, a tak sa veĺmi skoro všetci škrabkali. Hrali sme aj na Jiske a potom v herni. Vonku pršalo a vo vnútri v nemocnici nám bolo dobre a teplúčko.

Marka a Tonda

Najprv sme šli na onkológiu. V herni mali deti na tvárach rúšky, ale našťastie im to nebránilo nákazlivo sa smiať keď z Markinho kufru vyskočil biely ponožkový koník, ktorý chvíľami upadal do spánku a strašne nahlas chrápal, no a vlastne tiež nebol celkom zdravý, potreboval pomoc, deti radi pomohli, obviazali bolave hrdlo, pichli zopár injekcií a poškrabkali ho za uškom. Potom sme si zaspievali a zahrali na zeleninové hudobné nástroje. Na izbe na nás už čakal
Dušanko, potešili sme ho jeho oblubenou pesničkou o vláčiku..
Nasledovalo interné, ale kto z detí mohol, chystal sa do kina..začali sme hrať, deti krásne spievali, citili sme sa ako na koncerte, no a nakoniec sa im do toho kina ani nechcelo.
Na chirurgii sme našli Barborku, ktorá zostala v postielke, a nebolo jej do reči, bolelo ju bruško, ale nakoniec sme si spolu predsa zahrali a ona sa začala aj trochu usmievať..

Tornádo