Facebook Fanbox 1.5.x.0

Aktuálne
Januar na Antolskej
Streda, 16 Január 2013 10:43

Prvy krat v novom roku sme navstivili nemocnicu na Antolskej a hrali na vsetkych oddeleniach. Peter bol tak trochu zavisly na el.pianku az tak, ze chcel hrat len on. Prekabatili sme ho inymi hudobnymi nastrojmi a tiez ponozkovymi manuskami, ktore sankovali u neho v izbicke priamo na "zasnezenej" postely. Smial sa napriek tomu, ze bojoval s kratkymi epileptickymi zachvatmi.Jeho mamicka ho vsak kontrolovala a daval nam znamenia do akej miery mozeme pokracovat v temperamentej hre. Na ISKE boli vsetky izby plne, vsade sme spievali a hrali. Najviac v pameti nam zostala vzpomienka na Karolinku, ktora nas odmietala a schovavala sa pod vankusik. Ale zabiak Kvak predsa len potreboval doktora a ked sa objevil doktor Blcha /babka urobena detmi/ vyskocil na podusku a zacal zabiaka liecit,aj Karolinka sa pozerala ockami a na zaver sa rozosmiala, ked zostal doktor Blcha v jej izbicke, aby ju liecil ked bude treba. Mali sme radost, ze detom ostal usmev na tvari a odchadzeli jsme snehom zaviatou Petrzalkou domov.

Marka a Janka

 
November 2012 na Antolskej
Štvrtok, 29 November 2012 22:39

Zakaždým je to zázrak. Vchádzame do izby, kde je otecko sklonený nad dievčatkom, ktorá slzy na krajíčku. Nie sme si vôbec istí, či máme ísť dnu, ale predsa ideme. Najprv spievame pár pesničiek a otecko sa začne usmievať. Potom Janka prehodí niečo ako: Tahle dievčatko by mohla hrať aj nohami. A dievčatko odhodí perinu, chytí rolničky, zavesí si ich na nohu a hrá. Nakoniec vylezie z tašky tuleň a dievčatko sa chechtá. Otecko si ju fotí a posiela domov sms. My odchádzame a vieme, že sme zase boli svedkami zázraku.
Marka a Janka

 
Oktober v nemocnicach
Nedeľa, 18 November 2012 22:32

23.10.2012- Antolská
S Jankou sme si dali na Antolskej kafe a hybaj za deťmi.
Mali sme šťastie na troch chlapcov, čo im divadlo bolo veľmi blízke!
Aj pesničky mali radi a choré zvieratká hrali ako o dušu. Dokonca had mal takú chorobu že mu zo srdca unikala para. Našťastie aj keď protestoval, podarilo sa sestričke a lekárovi- bábkam dreveným toho hada do sanitky napchať a do nemocnice poslať!
Na Jiske boli dvaja chlapci, obaja rovnako starý a obaja po operácii mandlí boli. A obaja keď sme na izbu k nim prišli oči zatvorili a baviť sa s nami odmietali.
No čo správne, čo by sa mali čo s bábkami hrať, keď náladu mali pod psa?
Nuž čo, pekne sme pozdravili a z izby sme sa aj s kuframi slušne odpratali.
Lucia

24.10.2012 Kramáre
Boli sme s Maťom a jeho bubnom africkým.Neviem kto viac sa deťom páčil či Maťo,jeho kufor nálepkový a či jeho bubon africký! Skrátka kde Maťo prišiel, tam zavládol smiech a obdiv. Na psychiatrii sme spravili bubnovačku a objavilo sa tam aj prasiatko krochtavé, na neurológii mala úspech Rozprávka o Margarétke a na kožnom sme zasa piekli imaginárne palacinky a očkovali sme sa injekciou kamarátstva.
Lucia

 
November 2012
Štvrtok, 25 Október 2012 20:08

23.10.2012- Antolská
S Jankou sme si dali na Antolskej kafe a hybaj za deťmi.
Mali sme šťastie na troch chlapcov, čo im divadlo bolo veľmi blízke!
Aj pesničky mali radi a choré zvieratká hrali ako o dušu. Dokonca had mal takú chorobu že mu zo srdca unikala para. Našťastie aj keď protestoval, podarilo sa sestričke a lekárovi- bábkam dreveným toho hada do sanitky napchať a do nemocnice poslať!
Na Jiske boli dvaja chlapci, obaja rovnako starý a obaja po operácii mandlí boli. A obaja keď sme na izbu k nim prišli oči zatvorili a baviť sa s nami odmietali.
No čo správne, čo by sa mali čo s bábkami hrať, keď náladu mali pod psa?
Nuž čo, pekne sme pozdravili a z izby sme sa aj s kuframi slušne odpratali.
Lucia

24.10.2012 Kramáre
Boli sme s Maťom a jeho bubnom africkým.Neviem kto viac sa deťom páčil či Maťo,jeho kufor nálepkový a či jeho bubon africký! Skrátka kde Maťo prišiel, tam zavládol smiech a obdiv. Na psychiatrii sme spravili bubnovačku a objavilo sa tam aj prasiatko krochtavé, na neurológii mala úspech Rozprávka o Margarétke a na kožnom sme zasa piekli imaginárne palacinky a očkovali sme sa injekciou kamarátstva.
Lucia

 
19.9 - Kramáre (pár Kika, Janka, oddelenia onkohematologia, kozne)
Pondelok, 08 Október 2012 19:06
Pocasie bolo uspavajuce a tak niet divu, ze mnoho deti pocas nasej navstevy spinkalo...ale niektorych sme zvukmi piesne (nechtiac) prebrali z driemot a tak sme sa zisli viaceri. Na onkologii sme stretli spevacku Petku, ktora pomahal spievat, maleho Samka, ktory bol akurat po zakroku este trosku bojazlivy (ale nakoniec nam kraaaasn
e zatlieskal) , Riska, ktory robil vsetko naopak a ku koncu divadielka prisiel aj dalsi Samko - prave toho sme prebudili. K detickam zavitali psicek a macicka so svojou rozpravkou o pysnej kosielke. Psicek (ako obycajne) sa nevedel slusne spravat a pooblizoval vsetky deti,...kym ho stihla macicka zastavit. :-)))
Na koznom bolo plno a veselo - smniech sa ozyval uz pri predstavovani (doteraz si nie sme iste, ci povedali niektore dievcence prave mena). Pesnicky boli rezke a vesele, sprevadzane hrmotou -pardon hrou na dalsie hudobne nastroje :-) Kedze si deti mohli vybrat medzi zelenou a bielou, a vybrali si zeleni, prikvakali a priclupkali k nim nasi zabiaci...a to este len bolo veselo...
Kika
 
3.oktobra 2012 Kramáre
Piatok, 05 Október 2012 05:46

Zaplnila sa svetlom, klubovňa na kožnom oddelení. Asi 8 detí sa šťastne smialo, keď si mohli vymýšľať piesne. Aj psíčkovi a mačičke radi poradili  akú si môžu chutnú tortičku upiecť. Slovíčko:"nie a nie", ustavčne hovoril Sebastianko na deckej onkolólogii, ale deťúrence si toho drobného myšiaka nevšímali a spievali o Kukulienke, o Vláčiku Šišiku, ktorý nás odviezol až na Kysuce ...konečná- vystupovať!
Predstavte si. že náš Žblnk to už nevydržal a vyskočil sám z kufra, práve sme boli na tranfuznom odd. Ninka a Adamko sa veľmi potešili a žabiačikovi hneď ponúkli muchy mäsiarky. Vďaka, kamaráti!

Jana Segy

 
<< Začiatok < Dozadu 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Dopredu > Koniec >>

Stránka 2 z 9

.

Podporte našu medicínu.

cez portál www.dakujeme.sk prostredníctvom online prevodu.

Môj dar:



Ďakujeme.sk

Free Joomla Templates at JoomlaShack
„Pes, kterého uzdravíš, tě nikdy nekousne. To je hlavní rozdíl mezi zvířetem a člověkem.“ Mark Twain